„Chcem, aby tento obraz (…) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa má byť sviatkom Milosrdenstva (49). Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol útočišťom a úkrytom pre všetky duše, a zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň sú otvorené hlbiny môjho milosrdenstva, vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie hriechov i trestov. V ten deň sú otvorené všetky Božie riečištia, cez ktoré prúdia milosti, nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (699). Tento Sviatok pramení v hĺbke (môjho milosrdenstva) pre útechu celého sveta (1517) a prijímam ho s mojím najväčším zmilovaním“ (420).