„Pamätaj, dcéra moja, že moje Srdce je milosrdenstvo samo. Z tohto mora milosrdenstva sa vylievajú milosti na celý svet (…). Túžim, aby tvoje srdce (bolo) príbytkom môjho milosrdenstva. Túžim, aby sa toto milosrdenstvo vylialo na celý svet skrze tvoje srdce. Ktokoľvek sa priblíži ku tebe, nech neodíde bez tejto dôvery v moje milosrdenstvo, ktorú tak veľmi túžim dať dušiam“ (1777).

Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom“ – pripomínal Pán Ježiš evanjeliovú myšlienku – „nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu. Ó, keby si duše vedeli zhromažďovať večné poklady, neboli by súdené, svojím milosrdenstvom by predbiehali môj súd“ (1317).

„Žiadam (…) skutky milosrdenstva, ktoré sa majú konať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa toho zbaviť, ani sa vyhovoriť, ani z toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť.“ (742).